Svetozár Krno

Monzúnový Sečuán. Východné Himaláje

• Miesto: online
• Deňsobota

Čínsky kantón Sečuán hraničí na západe s Tibetom. Do vienka dostal krásnu, pestrú prírodu. Tiahne sa od nížin až po Himaláje. Bez irónie ide o krajinu, kde „zajtra znamená predvčerom“. Všade cítiť nesmierny, dlhodobý a systematicky pripravovaný ekonomický rast, v ktorom Číňania zúročujú prastaré tradície a nové skúsenosti a poznatky. Zo dňa na deň sa predlžujú cesty, stavajú sa horské tunely a mestá. Autostrády lemujú palmy, aj vo výškach nad štyritisíc metrov pribúdajú betónové magistrály a tunely. Vlak dosahuje rýchlosť vyše dvesto kilometrov za hodinu. Stredná vrstva rastie nielen počtom ale aj postavením. Obyvateľstvo sa koncentruje vo veľkomestských mrakodrapoch, vidiek ostáva pomerne redšie osídlený.

Prednáška nás zavedie najprv k pamiatkam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – k 71–metrov vysokému Budhovi v Lešane a na posvätné pohoria – budhistický Emejšan a taoistickýČinčenšan. Autor strávil väčšinu času v tibetskom autonómnom okruhu, ktorému sa stále na rozdiel od známej Tibetskej autonómnej oblasti vyhýbajú komerční turisti a ktorý si tým zachoval viac pôvodnej kultúry ako samotný Tibet. Život v úzkych údoliach a kláštoroch síce neúprosne poznačuje moderná doba, ale uchováva si to pôvodné, ktoré neustále priťahuje nekonvenčných cestovateľov. Zavítal do pohoria Ta-süe-šan (Veľké snežné hory). Pod najvýchodnejšou sedemtisícovkou končiarom Miňa Konga (7 556 m) kráčal dva týždne celkom sám. V najľudnatnejšej krajine sveta stretol iba piatich pastierov, päťdesiat yakov, osem diviakov, troch jazvecov a niekoľko orlov.

V dedinkách okolo mesta Danba stoja vysoké veže na strmých svahoch ako v gruzínskej Svanetii. Hrebene nad kláštormi sú posiate nekonečnými pestrými vlajkami. Prednášateľ navštívil aj pohoria Štyroch dievčat (Singuniang-šan) a Jala Holy (severne od sečuánskeho strediska Tibeťanov Kanding).


Bookmark the permalink.

Comments are closed