Svetozár Krno

Od devínskeho brala na Duklu. Cesta hrdinov SNP

• Miesto: Barmuseum
• Deňsobota – 20. 11. 2021

V roku 1975 sme dvanásti študenti gymnázia Jura Hronca ako prví uskutočnili súvislý prechod Cesty hrdinov SNP, ktorá sa začína pod Devínom a končí v Duklianskom priesmyku. Do celej esenpéčky, ako ju volá nastupujúca generácia, som sa pustil znovu po 44 rokoch, za ktoré sa zmenila krajina, značkovanie aj ľudia. Dnešná trasa meria asi 769 kilometrov, prechádza devätnástimi pohoriami a dosahuje celkové stúpanie 31 786 metrov. Poslednú dekádu sa stala veľmi obľúbenou. Celá trasa predstavuje symbolicky chrbticu Slovenska. Privíta každého, kto sa zodpovedne pripravil. V porovnaní so zahraničnými výpravami nevyžaduje toľké zháňanie informácií o prírode a spoločnosti, veľkú organizáciu, finančnú investíciu a cestovateľskú kalváriu. Prechádza pestrou krajinou s mnohými farbami, vôňami a obrazmi. Rieky, vrchy, doliny, jaskyne a dedinky sa stali križovatkou slovenských, uhorských, československých aj európskych dejín. Sú pretkané umeleckou literatúrou viac, ako si myslíme. Väčšina lokalít má pútavý životopis, určite zaujímavejší než naše rozmaznané mediálne hviezdy. Pre toho, kto sa necíti hltačom kilometrov, vie zastaviť, dívať sa, počúvať, pátrať, porovnávať a premýšľať, sa stane studnicou emotívnych zážitkov a pútavého poznávania.
Magistrála predstavuje krásnu prírodnú záhradu, dlhokánsky štadión, očarujúce múzeum, originálnu prírodnú galériu a priestor na stretnutia so zaujímavými ľuďmi, ktorých inak v labyrinte civilizovaných veľkomiest nenájdete ani s lupou. Na jar víta návštevníka v najpestrejšom šate, pokrytá končiacim snehom a rozkvitnutými lúkami. Letný turista sa zaobíde bez ťažkého výstroja. Poteší sa dlhému dňu. Ale neraduje sa búrkam, vysiľujúcim lúčom slnka a niektorým prehusteným úsekom. Na jeseň magistrála ožije novými farbami. Ponúka zrelé lesné plody. Ľudia sa vytrácajú. Fascinujúce ticho prerušujú rujné jelene. Zima prináša drinu, ale aj prekrásne zážitky pre tých, čo sa roky na ňu pripravovali. V nižších polohách chladné dažde a neschnúce blato, vo vyšších pohoriach návaly snehu, zľadovatený chodník, ťažký výstroj, veľmi krátke dni, v Nízkych Tatrách aj vysiľujúce víchre a nebezpečenstvo lavín vedia skomplikovať, ale nie zastaviť postup.
Cesta hrdinov SNP, ktorú si vážime viac počas celosvetovej pandémie prechádza oblasťami, v ktorých sa križovali slovenské, uhorské, československé aj európske dejiny. Mnohé úseky zachytil naši literáti ž pred jej vznikom. Pretína miesta, v ktorých prebiehali dve povstanie – to hurbanovsko-štúrovské v rokoch 1848/1849 a o storočnicu mladšie SNP. Aj tieto historické udalosti dodávajú putovaniu zvláštny druh spirituality. Červeno značený chodník je tu na to, aby sme o nej nielen čítali a rozprávali, ale aby sme aj po nej vykročili. Dá sa absolvovať po etapách, ale aj naraz, v skupine aj sólo. Ostáva na každom z nás, ktoré ročné obdobie, akú formu a aké tempo si vyberie. Edmund Hillary povedal, že každý si môže nájsť svoj Everest. A možno dodať, že životný cieľ nemusí vôbec súvisieť s horami. Esenpéčka nie je elitárskou záležitosťou. Privíta každého, kto si hory obľúbil.
Prejde ju ten, ktorý si navykol spať vždy pod strechou, ale aj ten, čo je môj prípad, ktorý sa vyhýba komerčným, neraz preplneným a hlučným ubytovacím zariadeniam a dáva prednosť najslobodnejšiemu a svojím spôsobom najpríjemnejšiemu nocľahu, t. j. v stane.
Prajem šťastný prvý krok a veľa zážitkov.

Bookmark the permalink.

Comments are closed