FOTO-MOSTY kultúr

LETNÝ FOTO FEST 2016


ÚVOD PARTNERI FOTOVÝSTAVA: “ĽUDIA A ĽUDIA”


HOSTIA

BRANISLAV ŠTEFÁNIK  |  PETRA POGÁNYOVÁ  |  ANDREJ BENDÍK  |  DAVID BOLEK – muzikant


Branislav Štefánik INÝ IRAK – IRACKÝ KURDISTAN

„Objavná“ cesta z Turecka do Iraku, do jeho autonómnej oblasti Iracký Kurdistan, ktorý napriek tomu, že jeho okolie je jednou z najmenej bezpečných oblastí sveta, stále zostáva oblasťou relatívneho pokoja.

IMG_1786.jpgCestu do oblasti autonómneho Irackého Kurdistanu sme podnikli v polovici roku 2010, v čase, keď bol Irak nie práve bezpečnou destináciou (čo platí aj v súčasnosti), no mali sme informácie, že práve táto oblasť je oázou pokoja uprostred búrlivého mora. Najľahší prístup, ktorý sme zvolili aj my bol zo susedného Turecka. Už prechod hranice bol prekvapujúci – víza zdarma na počkanie (platili však iba do Irackého Kurdistanu) či pozvanie na čaj od colníkov počas čakania na pečiatku do pasu. Doprava v rámci Kurdistanu bola možná iba taxíkmi, keďže klasická hromadná doprava tam neexistovala. Podarilo sa nám krajinu precestovať od severu na juh, od mesta Dohuk, neďaleko ktorého žije početná náboženská skupina Jezídov, cez oblasti blízko hraníc s Iránom, dostali sme sa do hlavného mesta Erbíl (kurdsky Hawler, jedno z najstarších miest na svete) až po druhé najväčšie mesto Sulejmaníja, kde bolo kruté väzenie odp orcov režimu Saddáma Husajna. Najjužnejšie sme sa dostali do dediny Halabja, ktorá sa „preslávila“ chemickým útokom na Kurdov počas iracko-iránskej vojny. Spoznali sme nádherné prírodné zákutia, videli kus starobylej histórie a spoznali milých a pohostinných Kurdov, ktorí po dlhých rokoch postupne smerujú k svojej nezávislosti. Cesta končí návratom do Turecka cez hranice, kde každý pašoval pohonné hmoty či cigarety. Za odvoz aj my.


Petra Pogányová AUTOSTOPOM (AŽ) K HIMALÁJAM

Plavovlasá cestovateľka, ktorej učarovala Stredná Ázia a Blízky východ…Rada vymýšľa a plánuje nové výlety. Miluje chilli jedlá a vôňu diaľok. Môžete ju stretnúť aj ako sprievodkyňu na Balkáne aj v obľúbenom Gruzínsku.

17 000 kilometrov, 70 dní, 7 krajín, cesta plná kontrastov, nečakaných stretnutí a magickosť miest, kde príroda a kultúrne bohatstvo vytvárajú dokonalú harmóniu…

Nenechajte si ujsť príbeh o tom ako sa plnia cestovateľské sny!

  


 Andrej Bendík TAJOMSTVÁ NEŽIVEJ PRÍRODY TURCA

Neživá príroda je základ pre všetko živé. Roviny, kotliny, doliny, kaňony, kopčeky, kopce či vrchy, to všetko je dielo neživej prírody. Mnohoraké tvary a farby predstavujú dlhý vývoj nášho najväčšieho organizmu – planéty Zem. Jej tajomstvá sa ukrývajú ako na povrchu tak aj v jej vnútri. Zákutia takýchto malých, možno nevidených, tajomstiev Vám predstavíme v prednáške, kde sa dozvieme niečo viac o neživej prírode a jej výtvoroch v regióne Turca.

  


David Bolek MUZIKANT

Volám sa David a nikdy som nepovedal, že som muzikant. Som len ďalší z miliárd, ktorým hudba imponuje a majú ju radi. Ako krpec som zvykol spievať pred ľuďmi, čo bolo síce biedne, ale obecenstvo to žralo, ani neviem, prečo. Asi len preto, že detičky sú roztomilé. Neskôr som doma našiel drobnú, starú a skrz na skrz príšernú gitaru, ku ktorej som sa upol a bola mi spoločníkom celé… Dva mesiace, kým som nezistil, že na svete sú aj iné gitary. Tak či onak, struny sa ma ujali a lebo som mal vždy vlastnú hlavu, za čo mi rodičia “ďakujú” dodnes, protestoval som proti všetkému všednému a lebo rozhadzovať vulgarizmy medzi ľuďmi nie je to moje pravé orechovicové, písal som a hral som. O zlomených srdciach a ich lámačoch a lámačkách, o klamstvách, vojnách, intrigách, o nevedomosti, o “vševedomosti”, o priazni aj nepriazni osudu, o chodníkoch, cestách, oblakoch… Za tých pár rokov som už písal snáď o všetkom okrem otlakov na nohách a zubnej hygiene. A raz som napísal pieseň o modrom oslíkovi, ale dopadol príšerne, takže tú hrať nikdy nebudem. Môj repertoár teda tvoria prevažne piesne o témach, ktoré bežným ľuďom dvíhajú tlak. Ale potrebujem to. Pri ich písaní mám pocit, že som proti tomu všetkému spravil niečo. Hoci je to iba obyčajný mikroprotest v mojej hlave, verte, či neverte, po pár takých piesňach sa mi spí dobre.Som ako všetci.

Bookmark the permalink.

Comments are closed