BEZ HRANÍC 2020
Martinský cestovateľský festival o cestovaní, ľuďoch, kultúre a prírode…
O festivale:
O čom bude festival „Bez hraníc“? Snahou organizátorov je vytvoriť priestor na spoznávanie kultúrnych a spoločenských rozdielov v jednotlivých kútoch sveta, a tým znižovať mieru predsudkov a intolerancie medzi ľuďmi. Dôležitým prvkom festivalu je domácou atmosférou prispievať k priateľským vzťahom medzi organizátormi, hosťami a návštevníkmi festivalu.
Ako vyzerali predošlé festivalové ročníky si môžete pozrieť po kliknutí tu.
ONLINE program
Štvrtok 5. 11. | facebook / youtube
18.30 | Veronika Olešnaníková: Nórsko
19.30 | Martin Hrotek: Ultra Fatra 2020
Piatok 6. 11. | facebook / youtube
19.30 | Jozef Rajchl: Prečo mi to nevyšlo (video-pozdrav)
19.30 | Petra Pogányová: Himaláje – 3 krajiny, 3 príbehy
Sobota 7. 11. | facebook / youtube
14.00 | Vyhodnotenie FEST FOTO SÚŤAŽE
14.30 | Lucia a Radoslav Pančíkovci: Leto v Grécku
15.30 | Branislav Štefánik: Objavná cesta Arménskom a Gruzínskom, alebo ako sa cestovalo v dobe predmobilovej
16.30 | Jana Čavojská: Listy z Morie
17.50 | Losovanie o tričko ultramaratónca Jozefa Rajchla v rámci súťaže „Hore na hole“
18.00 | Petra Pogányová: Dve modroočky v Saudskej Arábii
19.00 | Svetozár Krno: Monzúnový Sečuán. Východné Himaláje
20.30 | Ukončenie festivalu
Hostia
Tomáš Kubík:
USA – California – ROAD TRIP
• Miesto: Martin
• Deň: štvrtok
Na festivale Bez hraníc sa opäť predstaví ukecaný a hlavne vždy pozitívne naladený Tomáš Kubík. Tentoraz nám porozpráva o Kalifornii – najbohatšom a najľudnatejšom štáte USA.
Veronika Olešnaníková:
Nórsko
• Miesto: Martin
• Deň: štvrtok
“Keď sa dostavia abstinenčné príznaky v kombinacii s lákavou cenou letenky, stačí vziať vždy pripravený batoh z kúta a vyraziť za dobrodružstvom.”
Martin Hrotek:
Ultra Fatra 2020
• Miesto: Martin
• Deň: štvrtok
Myšlienka: ukázať ľuďom, koľko nám ponúka možností Turčianska záhrada (Malá a Veľká Fatra) Yaman.
Jozef Rajchl:
Prečo mi to nevyšlo
• Miesto: Martinské hole
• Deň: piatok
“Vytrvalostným behom sa venujem od roku 2004. K mojim najväčším úspechom patrí transkontinentálny beh Bratislava – Atény – Peking (12 054 km ubehnutých za 150 dní v roku 2008), prebehnutie Európy z…”
Michal Kraus:
B7 – slovo “nejde” neexistuje
• Miesto: Martinské hole
• Deň: piatok
Tento príbeh nie je o lámaní rekordov … Je to polročná cesta za splneným snom, stovkách nachodených kilometrov, skúmaním vlastného tela, prekračovaní „popadaných stromov“, „vzdušných mostov“, či „mentálnych démonov“.
Petra Pogányová:
Himaláje – 3 krajiny, 3 príbehy
• Miesto: Martinské hole
• Deň: piatok
Dve modroočky v Saudskej Arábii
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
Na festivale Bez hraníc sa opäť až dva dni predstaví obľúbená cestovateľka Petra Pogányová.
Rasťo Hatiar:
Nechcený autoportrét
• Miesto: Martinské hole
• Deň: piatok
3x naj v Bolívii
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
Radoslav a Lucia Pančíkovci:
Leto v Grécku
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
V sobotu do festivalového programu prispejú i organizátori festivalu svojím rozprávaním o zážitkoch z Grécka.
Magdaléna Rojo:
Čo nás môžu naučiť pôvodní obyvatelia Mexika?
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
Slovenská novinárka na voľnej nohe Magdaléna Rojo a jej manžel, fotograf Noel Rojo, žili v štáte Oaxaca viac ako rok a tamojší spôsob života skúmali vo viacerých horských dedinách a mestečkách. Cez videá a fotky nás Magdaléna zavedie …
Jana Čavojská:
Listy z Morie
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
“Moja cesta naprieč utečeneckou krízou v Grécku: utrpenie, zúfalstvo a nekonečné čakanie, ale aj príbehy ľudskosti a pomoci.”
Braňo Štefánik:
Cestovanie bez mobilov
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
Rodák z Bánoviec nad Bebravou, ktorého celoživotnou vášňou je turistika (či už pešia, vysokohorská, vodná, cyklo, skitouring) a cestovanie. Tentokrát bude rozprávať aj o momentálne ťažko skúšanom regióne Náhorného Karabachu, Arménsku i Gruzínsku.
Svetozár Krno:
Monzúnový Sečuán. Východné Himaláje
• Miesto: Martin
• Deň: sobota
Sprievodný program
Boris Né
meth: Bratislava – Košice (a späť)
Keď sa v roku 2007 dnes už expremiér Robert Fico vyjadril k dostavbe luzórnej diaľnice D1, vyhlásil, že do roku 2010 by mala spojiť západ s východom. Dodnes sa tak nestalo. Premýšľam nad tým, čo by bolo, ak by sa to podarilo. Či by sa zmazali, alebo aspoň do určitej miery eliminovali rozdiely, ktoré medzi regiónmi a Bratislavou existujú. Ako by ľudia rozmýšľali, čo by robili a ako by vnímali krajinu a či by bolo Slovensko odrazu chápané všetkými rovnako a hlavné mesto by prestala byť „štátom v štáte“. Na trati Bratislava-Košice pozorujem krajinu, ľudí a situácie a hľadám definíciu toho, čo znamená byť Slovákom. To sa dá podľa môjho názoru pochopiť jedine poznaním krajiny, v ktorej žijem. Posledné dva roky priniesli Slovensku veľa dôležitých udalostí. Jednou z prvých bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá rozhýbala krajinu k obrovskej aktivite, následne k úpadku silnej, dlhoročne vládnúcej strany, no na druhej strane aj vzostup extrémneho nacionalizmu a nenávisti, mierenej voči menšinám a etnickým skupinám. Moje predošlé projekty riešia problematiku falošného a prázdneho hejslováctva dlhodobo a komplexne. Bratislavu- Košice a späť som poňal portrétovo. Mojou snahou je zobraziť ľudí, ktorí sú nositeľmi týchto udalostí. Tie sú trpko-smutné, niekedy úsmevné, ale stále trochu nakrivo. Radiála od západu na východ mi ponúkla zachytiť ľudí v ich prirodzenom prostredí, nie situačne, skôr príbehovo. Nejedná sa o okamihy, ktoré sa stanú a následne zaniknú. Každá z fotografií si nesie svoj príbeh s odkazom na minulosť a presahom do našej budúcnosti.
Projekt Bratislava-Košice a späť je jedným veľkým portrétom Slovenska, ktorý som poskladal z výrazných momentov. Ak by sa ma niekto opýtal, koľko hodín strávených v aute ma to stálo, odpovedal by som, že netuším. Veľa.
Boris Németh: Homeland 2016
Homeland je projektom o nacionalizme v nás. Môžeme ho však čítať aj ako portrét rozkladajúcej sa spoločnosti, či ako cyklus o hľadaní národnej identity. Nemá podobuklasického dokumentu, je skôr sériou vizuálnych reprezentácií aktuálnych celospoločenských nálad – strachu, hnevu, rozčarovania, beznádeje. Boris Németh sa vo fotografiách vyhýba reportážnej doslovnosti a priamočiarosti, očisťuje ich od prvoplánových metafor či ľahko čitateľných príbehov. Ak zobrazuje jedinca, nekonkretizuje ho. Fotografuje ho zväčša z diaľky, s tvárou odvrátenou od objektívu alebo ho izoluje v bizarných prostrediach. Premieňa ho na symbol človeka utláčaného systémom, splývajúceho s davom alebo dobrovoľne opúšťajúceho spoločnosť. Aj do zátiší vkladá obrazy nefungujúceho systému, náznaky silnejúcich extrémistických prejavov a pokrivenosti vlasteneckého cítenia. Tradičný slovenský symbol – Jánošík, je odrazu len vyprázdnenou formou, do ktorej si môžeme dosadiť mýtus uspôsobený podľa našej ľubovôle. Aj muchotrávka uprostred vypusteného bazénu je len umelým parazitujúcim elementom. Výsledky prieskumu verejnej mienky – Eurobarometer z jesene 2015 priniesli zistenie, že Slováci majú spomedzi krajín Európy najmenšie pochopenie pre spolužitie s inými náboženskými, etnickými či sexuálnymi skupinami. Narastajúce prejavy xenofóbie a radikálne pravicových názorov tieto výsledky len potvrdzujú. Kedy sme prestali byť tým povestným pohostinným národom? A boli sme ním niekedy vôbec? Cieľom projektu Homeland nie je moralizovať, ale skôr znepokojiť, zneistiť. Pretože práve to môže byť cesta, vedúca k diskusii a k odpovedi na otázku, ktorú podvedome vyvoláva záverečná fotografia katalógu: Kto a čo všetko môže spolunažívať v jednej domovine?
Michaela Pašteková, kurátor
Peter Dobiš a Vincent Hložník: Peklo
Výstava „Peklo“ je verejnosti ponúknutá, ako jedna z prezentačných aktivít pripravovaných v rámci (PO) Letného foto festu 2020. „Výstava pomenovaná podľa prvej časti Danteho Božskej komédie prepája tvorbu súčasného fotografa Petra Dobiša s originálnymi linorytmi Vincenta Hložníka. U Petra Dobiša to je osobná zainteresovanosť, preniknutie autora do komunít v prehliadaných okrajoch hlavného mesta a čiastočné prežívanie ich všedného života. Miesto klasickej dokumentárnej fotografie zachovávajúcej si odstup od zobrazovaného nadväzuje autor osobný kontakt mimo optiku fotoaparátu. Neprechádza okolo, stáva sa na istý čas súčasťou lievika periférie, v ktorom zdieľa individuálne osudy ľudí – drogovo závislých, prostitútok, alkoholikov… ocitajúcich sa stále hlbšie bez nádeje na normálny život. Prostredníctvom osobného skúmania vzťahov vo vnútri komunity ale aj individuálnych sociálnych pozícií voči ich okoliu – napríklad dobrovoľníkov prinášajúcich základnú materiálnu pomoc, odhaľuje skryté prežívanie v priestore odtrhnutom od zvyšku spoločnosti. Podľa slov samotného autora je dôležitým aspektom jeho tvorby zvyšovanie povedomia o tejto problematike a boj proti zbytočným predsudkom. Prostredníctvom dlhodobej fotografickej eseje tak podáva správu o prehliadanom výklenku spoločnosti, v ktorom nachádza aj v tých najkritickejších skupinách – užívateľov tvrdých drog úprimné a citlivé ľudské bytosti, ktoré si vedia pomáhať v každodenných situáciách. Práve v tomto duchu začína Dante svoje prvé verše Božskej komédie približujúc nám vlastnú alegóriu zlyhania spoločnosti, ktorej bol súčasťou. Surovosť reálneho sveta či jeho etafory v podobe pekla sa rovnako objavuje v spracovaní bohatého cyklu grafických ilustrácií Vincenta Hložníka, pre ktorého boli existenciálne témy charakteristickým aspektom jeho tvorby.“
kurátor výstavy Adam Galko
TuFoTím: Susedia
Turčiansky fotografická skupina spájajúca skúsených aj začínajúcich fotografov. Na pravidelných stretnutiach si vymieňame skúsenosti, prezentujeme najnovšiu tvorbu, poskytujeme si konštruktívnu kritiku a vzájomne sa povzbudzujeme k lepším výsledkom. Dali sme sa dokopy, pretože jeden od druhého sa naučíme viac. Nemáme vyhradený žáner ani techniku, každého zaujíma niečo iné a radi skúšame nové veci.
Just a Natruc: Susedia
Fotoskupina šiestich žilinských neprofesionálnych fotografov.
Partneri
