Festival Bez hraníc 2018

BEZ HRANÍC 2018

Martinský cestovateľský festival 2018

… o cestovaní, ľuďoch, kultúre a prírode

Hostia


O FESTIVALE  |  PROGRAM  |  SPRIEVODNÝ PROGRAM  |  PARTNERI  |  FB | FOTKY


STREDA ŠTVRTOK PIATOK SOBOTA


Streda (7. 11. | Kino Strojár)

Nášho stredajšieho hosťa tu nájdete čoskoro :)

.

Štvrtok (8. 11. | SNM)

Jožo Rajchl


Vytrvalostným behom sa venujem od roku 2004. K mojim najväčším úspechom patrí transkontinentálny beh Bratislava – Atény  – Peking (12 054 km ubehnutých za 150 dní v roku 2008), prebehnutie Európy z Helsínk do Tariffy (5 329 km za 60 dní v roku 2005) a stanovenie slovenského rekordu v behu na bežiacom páse (725 km za 7 dní v roku 2008). V civile som na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval odbor Špeciálna pedagogika.

Téma: Európou za 60 dní


Zaujímavosti expedície: Jožo je najmladší ultrabežec, ktorý prebehol naprieč Európou, sprevádzal ho najmladší tím (pod 25 rokov). Súvisle prebehol najviac európskych štátov a pohorí.


 .

Miška Žoncová a Tóno Mikolajčík


Michaela Žoncová: “Pochádzam z Partizánskeho, 9 rokov som však strávila v Nitre počas štúdia geografie a v súčasnosti pôsobím na Katedre geografie a geológie v Banskej Bystrici. Rada sa túlam po horách, medzi moje srdcovky patrí Malá a Veľká Fatra, či Nízke Tatry. Rada však objavujem nové miesta aj za hranicami Slovenska. Taktiež rada zachytávam krásne miesta z hôr a krajín sveta na fotkách. Počas bežných dní sa rada len tak prejdem po lúke so psom, či si zabehám po lese.”
Tóno Mikolajčík: “Pochádzam z Martina, 7 rokov som strávil v Nitre, kde som okrem iného študoval kultúru a cestovný ruch, aby som sa pripravil na svoju budúcu prácu. Pracujem v oblasti, ktorá s tým nemá nič spoločné. Keď mi to manželka dovolí, tak veľmi rád cestujem a spoznávam všetko nové. Okrem toho sa zaujímam o mineralógiu, paleontológiu, gastronómiu a dejiny. Počas bežných dní trávim čas najradšej so svojou rodinou pri športe, vode, turistike a grilovačke.”

Téma: Gruzínsko a Azerbajdžan za 8 dní


Prehliadka azerbajdžanskej metropoly na brehoch Kaspického mora, bahenných sopiek a tisícročných petroglyfov, zapadnutej dedinky v horách, či ochutnávka skvelej miestnej kuchyne. Po pár intenzívnych dňoch nočný presun do hlavného mesta Gruzínska, ktoré je slávne sírnymi kúpeľmi a následne cez jaskynné mesto Uplitsikhe až do čarovných divokých kaukazských hôr, ktoré chytia za srdce každého milovníka prírody.


.

Martin Hrotek 


“Veľmi rád cestujem, spoznávam nových ľudí, miesta a seba.”

Téma: 11 dobrodružných dní na dvoch kolesách cez Južné Čechy, Rakúsko a Slovensko


“Tento výlet bol spontánny ako každý, ktorý ideme. Mali sme trasu, ale všetko sa počas cesty menilo a to nám dalo väčšiu slobodu a rozhľad. Bolo to 11 dní na bicykloch a prešli 850 km, čo nie je až tak veľa, ale bolo to prvý raz.”


.

Piatok (9. 11. | Chata na Martinských holiach)

 

 Milan Ohurniak


”Nauč sa hľadať krásu tam, kde by si ju nečakal.” To je motto, podľa ktorého sa Milan riadi pri potulkách svetom prírody.
Od troch rokov jazdí na lyžiach. Pre Milana znamenajú hory dobrodružstvo, ale nechcel sa obmedzovať len na extrémne jazdy, začal sa zdokonaľovať v horolezectve, skialpinizme, lezení v ľade a vysokohorskému lezeniu, a ďalším športom, ktoré ho držali pri dobrej kondícii počas výprav a expedícií …

Téma: Klenoty Moldavska (film, 2017)


Moldavsko je málo známa a tajomná krajina Besarábie, ktorá sa stáva naším cieľom. Poodhaľujeme civilizované a zároveň izolované miesta s impozantnými pamiatkami. Na našej dobrodružnej ceste spoznávame aj separatistickú krajinu Podnestersko. Objavujeme tajomný podzemný svet, ktorý ukrýva nejeden klenot. Prostredníctvom tohto záznamu Vás prevedieme touto očarujúcou krajinou.


 .

Rasťo Hatiar


Od roku 2004 má ako režisér a kameraman na svojom konte viac ako desiatku horských filmov, ktoré boli prezentované na  filmových festivaloch na Slovensku aj v zahraničí. Tri z nich boli vysielané Slovenskou televíziou. Založil spoločnosť CEPER FILM, s.r.o. , ktorá sa zaoberá produkciou dokumentárnych filmov aj propagačných videí.
Ako kameraman spolupracoval s režisérom Pavlom Barabášom na filmovom seriáli “Príbehy Tatranských štítov”, kameramansky sa podieľal na filme o extrémnych športoch “Tatry bez Limitov” v produkcii spoločnosti Adidas. Produkoval filmový portrét olympioničky, kajakárky Jany Dukátovej pre spoločnosť Red Bull. Ako filmár pôsobil v Bangladeshi, kde pracoval pre OSN.
Medzi jeho najznámejšie dokumentárne horské filmy patria Ski Kordillera, Stratení Nomádi, Dotknúť sa Denali, Zabijácka krása, Slepá dôvera, Obyčajní chlapci.
Je držiteĺom viacerých významných  medzinárodných ocenení: „Najlepší film V4“ /Ski Kordillera – festival Hory a mesto/, „Najlepší športový extrémny film“ / Zabijácka krása – MFF Slovinsko/, „Najlepší adrenalínový film“ /Zabijácka krása – Expedičná kamera ČR/, „Najlepší film v kategórii vzduch“ /Zabijácka krása – Hory a mesto/, „Cena za inšpiratívny príbeh človeka“ / Slepá dôvera – MFHF Poprad/, „Cena literárneho fondu pre najlpeší slovenský film“ /Slepá dôvera – Hory a mesto/, „Cena poroty za prvotriednu réžiu a za príbeh s humanistickým rozmerom“ /Slepá dôvera – EHO MFF Macedónsko/, „Grand Prix“ /Slepá dôvera – MFOF Praha/, „Cena TV NOE“ /Slepá dôvera – MFOF Praha/, „Cena za najlepší film“ /Slepá dôvera – GO kamera ČR/, „Cena divákov“ /Obyčajní chlapci – MFHF Poprad/, „Cena divákov“ /Obyčajní chlapci – Vysoké hory Nitra/.

Téma: Teória šťastia podľa Rybanského (film)


Bývalý lezec, starý horal Ľubo Rybanský sa ešte aspoň raz v živote chce ísť pozrieť na mohutnú stenu bývalého lomu na Vtáčniku, kde so svojím spolulezcom Rudom Pravdom v 70. rokoch písal históriu horolezeckých prvovýstupov. Sklamanie, že súčasní tvorcovia sprievodnej tabule, ktorá je umiestnená pod stenou, na nich akosi pozabudli, vystrieda radosť zo stretnutia s mladým lezcom Petrom Kuricom, ktorý lezie práve ich legendárnu cestu “Dračí Kút”.
Poetický filmový príbeh o kontraste a vzájomnom pochopení generácií, o poézii života aj lezenia, o tom, ako vznikol prvovýstup “Dračí kút”.


..

Ferdinand Hudek


“Fero” sa narodil pod pohorím Malá Fatra, kde sa zrodila jeho láska k horám. Popri lezení a turistike sa začal postupom času venovať primárne lyžovaniu. Popri štúdiu sa dalo naň vyhradiť dosť času a lákali ho čoraz strmšie a väčšie kopce. Po skončení štúdií, keďže rád cestuje, sa snaží popri práci čo najčastejšie vytrhnúť na lyžiarske výjazdy a užívať si čas v horách s kamarátmi a samozrejme vymýšľať a následne si plniť nové výzvy.

Téma: Zasnežený Ťanšan


Hľadanie krásnych lyžiarskych línií v Kazašskom Ťanšane. Od širokých prašanových planín až po náročné prvozjazdy.


Sobota (10. 11. | Kino Strojár)

.

Braňo Štefánik


“Pochádzam z Bánoviec nad Bebravou, žijem v bratislavských Vajnoroch. Celoživotnou vášňou je turistika (či už pešia, vysokohorská, vodná, cyklo, skitouring) a cestovanie. Mám rád krajiny a miesta, ktoré navštevuje minimum turistov a kde žijú stále milí a pohostinní ľudia. Za doteraz najkrajšie cesty považujem tie po Iráne, do Arménska, Gruzínska, Tadžikistanu, Sudánu, Etiópie, Venezuely či Japonska. Obľúbenou časťou starého kontinentu je Balkán.

Téma: Dlhá cesta ku korune Európy


Koruna Európy je môj projekt, do ktorého som sa pustil už v r. 1990. Teda dávno a vtedy to začalo úplne nevedome. Postupne však začali pribúdať ďalšie vrcholy a tak som si povedal, že prečo neskúsiť vystúpiť na všetky. Tak som si pripravil tabuľku 48 nezávislých európskych štátov, ohraničil územie Európy striktne geograficky a pustil som sa do plnenia jedného veľkého sna. Že to bude dlhá a pomerne náročná cesta, som vedel. A tak sa pomaly blížim do cieľa. Ešte v ňom nie som, ale je čoraz bližšie (ak medzitým nevznikne ďalší nezávislý štát). Rozprávanie bude o tejto mojej dlhej ceste, okorenenej množstvom zážitkov a prekvapení.”


.

Katka Hanzelyová


“Vyrastala som pod Vysokými Tatrami, v Poprade, cestu na Zbojnícku chatu prejdem už aj zo zavretými očami. Chcela som byť etnograf, ale nakoniec som vyštudovala poľnohospodárstvo. Registrujem odrody, ale dušou som tak trochu dobrodruh, milujem hory, putovanie iba s ruksakom, najlepšie tam, kde žiadna cesta nie je. Ako dobrovoľníčka som hrabala listy v Nemecku, zbierala zemiaky a repu s mníchmi na ostrove Valaam na Ladožskom jazere, presekávala nové turistické trasy na Kamčatke. Dobrovoľníctvo, spoločná práca s domácimi, je najlepší spôsob ako sa dostať tam, kde sa iní nedostanú a spoznať to, o čom ani netušíte.”

Dobrovoľníctvo v horách mýtického Altaja


“Práca a život dobrovoľníkov v unikátnom ovocnom sade hlboko v horách mýtického Altaja – legendy, azúrovo modrá voda Teleckého jazera, tajomné Belovodie, Agni Jóga pod Beluchou a ochutnávka Altajského čaju Tolkan.
Moje rozprávanie bude o horách a ľuďoch. O malom kúsku Altaja, uprostred Altajského národného parku, o čarovnom Teleckom jazere, o ľuďoch, ktorí žijú  pre mňa v čarovnom svete, v symbióze s prírodou, nepotrebujú obchody, obrovské nákupné centrá, všetko čo je potrebné pre život majú v okolí domu a čo nie, dovezie raz začas helikoptéra alebo loď.
Bude o skupine 13 ľudí z Ruska, Nemecka, Holandska, Japonska a Slovenska, o dobrovoľníkoch, ktorí našli spoločnú reč a ktorým bolo dopriate pomôcť starým ovocným sadom a stráviť spolu neuveriteľných 10 dní v srdci Altaja. Bude o spoločnej práci, zážitkoch, emóciách, o priateľstve, tajomných legendách, o srdečnom prijatí, ale hlavne o tom, že dávať znamená dostávať.
V druhej časti porozprávam o mojom putovaní do Usť Koksy pod Beluchou, kde ma prijali v knižnici Jeleny Ivanovny Rerich cudzí, celkom obyčajní Rusi, len na základe telefonátu, že príde Katarína zo Slovenska.
Až po čase som zistila, že to nie je obyčajná knižnica, ale je to centrum Agni Jógy a ani tí Rusi nie sú celkom obyčajní. Tesár, ktorý stavia kaplnku je vlastne filozof, ktorý už napísal mnoho kníh o zmysle života. Bradatý včelár v špinavých čižmách je známy maliar, ktorého obrazy sú vystavené v galériách v Londýne a New Yorku.
Všetkých však spájala neskutočná posvätná láska, bázeň a úcta k horám Altaja, k prírode, rastlinám, zvieratám.
Stará altajská legenda hovorí, že Altaj je zvon zeme, ale nie je každému dopriate, aby ho počul. V mojich ušiach znie doteraz.”


 .

Miro Černý


Miroslav Černý (* 1977 v Opavě, ČR) je jazykovědec a cestovatel. Vystudoval moderní filologii, doktorát získal na Filozofické fakultě Masarykovy univerzity. Jako pedagog a badatel působí na Ostravské univerzitě, kde na pozici docenta přednáší anglistiku a amerikanistiku. Procestoval více než sedmdesát zemí šesti kontinentů, nejčastěji s cílem prozkoumat vitalitu domorodých jazyků a kultur. O svých výpravách a výzkumech napsal nespočet odborných studií, reportáží a zpráv, včetně několika cestopisů. Za svou literární a překladatelskou tvorbu byl vícekrát oceněn (např. v cenách Miroslava Ivanova nebo Jiřího Levého).

Téma: Mizející hlasy – cesty za ohroženými jazyky


Lidské jazyky vymírají a společně s nimi mizí fascinující kulturní bohatství spousty etnických skupin. Proč a jak? Která jsou jazykově nejrizikovější místa planety? Co nám mohou prozradit jazyky amazonských indiánů nebo bývalých lovců lebek z jihovýchodní Asie? Jaká budoucnost je nejspíš čeká? Prezentace Miroslava Černého přináší aktuální svědectví z cest za ohroženými jazyky a kulturami rozmanitých částí světa a na všechny tyto otázky se pokouší najít odpověď. Zároveň nás vyzývá k boji proti lhostejnosti, s níž se téma jazykové smrti tak často potýká.


 .

Jana Čavojská


Jana Čavojská, reportérka a fotografka, navštívila s fotoaparátom osemdesiat krajín sveta vrátane Južného Sudánu, Haiti, Mjanmarska či východu Ukrajiny. Hovorila s vojakmi z bojujúcich strán na Donbase, s gerilovými karenskými generálmi na thajsko – mjanmarskom pohraničí, s obyvateľmi slumov kenského Nairobi, s cirkusantmi z kasty nedotknuteľných v Dillí v Indii, so sýrskymi utečencami v Turecku aj s lovcami krabov na severe Nórska. Pretože ju zaujímajú príbehy ľudí kdekoľvek na svete, o ktorých treba hovoriť.

Téma: Bangladéš: Prelomiť vlny


Bangladéš je jedna z najchudobnejších krajín sveta. Vlani v auguste tu našiel útočisko takmer million Rohingov, ktorí ušli z Mjanmarska pred vraždením a násilím zo strany štátnej armády. Doteraz čakajú v biednych prístreškoch z plastových vriec a bambusových tyčí na svoj ďalší osud. Ako im dokáže pomôcť krajina, ktorá sa sama borí s množstvom problémov?
Napríklad so školami. Na severe krajiny, pri hraniciach s Indiou, v dedinkách hinduistov, chodí do školy iba prvá generácia detí. Ich rodičia sú negramotní. Žijú so svojimi bohmi v džungli, pasú kravy, pestujú zeleninu a ovocie. Iný svet sa otvorí až ich deťom.
Alebo s riečnou dopravou. Časť krajiny je pretkaná ramenami a kanámi delty riek Ganga a Brahmaputra. Ľudí dopravujú plavidlá rôznych veľkostí a tvarov. Je taká doprava bezpečná. Ako vyzerá krajina z paluby?
Na najdlhšej piesočnatej pláž sveta zas prelamujú tabu malé surferky. Dievčatá totiž nemajú športovať. Nemajú ani nosiť tričká. A už vôbec nie plavky. No vďaka surferom sa konzervatívna spoločnosť v centre bangladéšskeho dovolenkového diania pomaly mení.


Markéta Kutilová


Markéta Kutilová – novinářka a publicistka. Začínala jako redaktorka v Lidových novinách.  Pracovala v DR Kongo,  Íránu, na Haiti, v Kambodži, Ugandě, Rwandě, Tanzánii, Indonésii, Libérii, Jordánsku atd.  Posledních roky jezdí do Sýrie a Iráku a spolu s Lenkou Klicperovou dokumentuje válečné konflikty.  Je spoluautorkou knih Islámskému státu na dostřel I a II. Spolupracuje s pořadem Reportéři ČT. S Lenkou Klicperovou založila sbírku na pomoc lidem v syrském Kobani www.soskobani.cz. Dalším jejím tématem je migrace. Své reportáže a články publikuje v mnoha českých i zahraničních médiích. Je spoluautorkou reportáží několikrát oceněných na Czech press photo. Věnuje se i přednáškové činnosti pro školy a veřejnost.

Téma: Sýrie – od revoluce po světovou syrskou válku


Sýrie 2018: Islámský stát je sice poražen, ale násilí eskaluje. Nastává další fáze války, roste počet civilních obětí, přibývá bombardování. Porcování syrského medvěda vstupuje do další fáze – teď už je jasné, že zde nejde o Syřany, demokracii ani svobodu. To si jen mocnosti musí konečně nějak rozparcelovat to strategické území s přístupem k moři, ropě, plynu, Turecku, Izraeli a Evropě. A také se dohodnout, co ovládnou sunnité a co šíité. Kudy, odkud, kam a zda povedou nové ropovody a plynovody. Jenže klíčoví hráči na syrském hřišti jsou vyrovnaně silní a mají propletené zájmy. Další hráči, jako Saúdská Arábie a Katar, čekají na střídačce a fandí sunnitskému džihádu tím, že podporují různé islamistické skupiny bojující proti šíitskému Asadovi. Hlavní zápas hrají Rusko, Írán a Turecko a USA. Nikdo není na lopatkách, a tak se musí bojovat dál.


Dáno Szabó


“Do hôr chodím odmalička rodinne, je to skvelý spôsob, ako získať dôveru a krásne spoločné zážitky – a tento rok to bola svadobná cesta. Žijem v Brne, kde skúmam udržateľnosť dopravy.”

Téma: Farebná kyrgyzská jeseň


Krajinou divokých hôr, voľne meandrujúcich riek a pastierov, ktorí postupne balia jurty, kosia seno a pripravujú sa na tuhú zimu – a jesenný festival drsných nomádskych športov a kultúry Nomádske hry.


Sveťo Krno


Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky (https://www.outdoorfilmy.sk/clanky/svetozar-krno-priekopnik-slovenskej-expedicnej-turistiky/).Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, na sopkách Réunionu a Mauríciu, v Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kazašskom a kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, kórejských národných parkoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup.

Je spisovateľom literatúry faktu (http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/svetozar-krno) a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Hľadá zdroje novej renesancie. Do kontrastu kladie pasívny plytký konzum, pohodlie, lenivosť, snobizmus, technologickú odcudzenosť, globalizujúcu sa uniformitu, na všeobecnú pravdu nárokujúcu a unavenú euroatlantickú civilizáciu s vitalitou, ľudskosťou, orientálnou mystikou a nefalošným návratom človeka k prírode a k sebe samému.

Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska.

 

Esejistické cestopisy
1. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2001, 160 s.
2. Od kaukazských ľadovcov po slnečný Tadžikistan. Bratislava: Karpaty-Infopress 2003, 160 s.
3. Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány. Bratislava: Karpaty-Infopress 2007, 152 s.
4. Od brehov Issyk-kulu po Pamír. Bratislava: Karpaty-Infopress 2009, 160 s.
5. Ak je na zemi raj, Gruzínske kapitoly. Bratislava: Karpaty-Infopress 2002, 160 s (spolu s otcom, Milošom Krnom)
6. Zo sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána. Bratislava: Karpaty-Infopress 2011, 184 s.
7. Od prameňa Gangy po indický Tibet. Bratislava: Karpaty-Infopress 2013, 160 s.
8. Monzúnový Sečuán a čínsky sever. Bratislava: Karpaty-Infopress 2015, 176 s.
9. Nepál v monzúnovom šate. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 160 s.
10. Cestou necestnou za polárnym slnkom. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
11. Od Atlantického oceánu po Egejské more. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
12. Zo slnečného Balkánu do srdca Európy. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
13. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 272 s., druhé rozšírené a prepracované vydanie
14. Farby, ľudia a báje južného Kaukazu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 200 s.

http://www.expedicie.estranky.sk/

Téma: Balkánsky oblúk. Šiestimi horstvami bájnej Trácie


Prednáška dokumentuje 42-dňový súvislý 1 200 kilometrov dlhý turistický pochod po hlavnom hrebeni šiestich najvyšších pohorí Bulharska. Podujatie sa začalo v Plovdive – meste na šiestich pahorkoch. Prvým pohorím na trase boli Rodopy, v ktorých sa narodil legendárny spevák Orfeus a vodca otrokov-povstalcov Spartaka. Pod ich hustými lesmi sa na mnohých miestach skrývajú krasové jaskyne. Pirin – sídlo boha hromov a bleskov – je azda najkrajším bulharským pohorím. Ostré, ale pomerne dostupné štíty vyrastajú z hustej zelenej trávy a zrkadlia sa na belasých plesách. Ten najvyšší z nich, Vichren, je zložený z čistého bieleho mramoru. Rila, rovnako bohatá na horské jazerá, má oblejšie hrebene. Jej vrchol Musala (2 925 m) je najvyšším bodom celého Balkánu. Vitoša sa stala jediným európskym pohorí, ktoré sa nachádza v chotári metropoly. Stará planina tvorí chrbticu Bulharska. Je najviac spojená s dramatickými osudmi bulharských dejín.
V závere porovná autor Balkánsky oblúk s podobnými podujatiami, ktoré uskutočnil v Karpatoch, Alpách, Škandinávii a na Sibíri.

Comments are closed