Hostia 3. ročníka MCF

Hostia 3. ročníka MCF

hostia_mcf2013


Posvätné hory Číny, Miroslav Bakoš

Miroslav Bakoš žil 18 rokov na Taiwane a v Číne, z toho 16 rokov ako budhistický mních línií Caodong (Soto) a Linji (Rinzai) čchanového (zenového) budhizmu. Je ordinovaný aj za laického člena taoistického rádu Longmen. Vyštudoval odbor Tradičné čínske bojové umenia na Katedre čínskych bojových umení Univerzity čínskej kultúry v Taipei, Taiwan a nedoštudoval tradičnú čínsku medicínu v rámci odboru Vedy o živote na Foguang University v Ilan, Taiwan. Venuje sa bojovým umeniam, tradičnej čínskej medicíne, taoistickej fyziologickej alchýmii a budhistickým meditáciám.

Téma: Posvätné hory Číny
Rozprávanie o miestach, kde sa zem dotýka nebies.
A o živote – od bolesti až k nesmrteľnosti.

 


Ekvádor, Pavel Baričák

Pavel Baričák prešiel Indiu, Etiópiu, Mexiko, Ekvádor, Panamu, Kostariku, Hong Kong, Nový Zéland, Fidži, Honolulu, Thajsko, Vietnam, USA, Dominikánsku republiku a iné krajiny. Vydal panamsko-kostarický cestopis Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života, etiópsky cestopis Etiópia – Vysoká škola neočakávania a foto-poetopis Nový Zéland / New Zealand. Píše alebo písal cestopisy pre Eva, Korzár, MY Martin, Velbloud, OK!, Goldman či Slovenka.

Téma: Ekvádor
Bol to nielen môj najkrajší cestovateľský trip, ale aj cesta do môjho vnútra, kedy som sa o ďalší kúsok priblížil láske. A to len vďaka ekvádorským vrchom, pralesu, oceánu, zvieratám a v neposlednom rade úžasným ľudským bytostiam, ktoré v tejto očarujúcej a pokojnej krajine žijú. Ďakujem.“ Hirax


Macedónsky šalát, Ľubica Drangová

Ľubica Drangová je v súčasnosti študentka produkcie a manažmentu umení a spoluzakladateľka neziskovej organizácie Mladý pes, ktorá sa venuje tvorbe kultúrnych podujatí. Ľubica vždy vedela, že je srdcom z Balkánu, preto bola šťastná, že mohla v jeho srdci, Macedónsku, stráviť 8 mesiacov ako dobrovoľníčka v mládežníckom centre. Počas tohto pobytu sa len uistila, že Balkán si treba cieľavedome pestovať v duši – je to totiž výborná prevencia proti civilizačným chorobám, stresu a depresiám.

Téma: Macedónsky šalát

Vo Francúzsku majú “Macedónsky šalát.” Tento názov šalát získal vďaka rôznorodosti a pestrosti svojich ingrediencií. Presne také je aj Macedónsko – plné kontrastov, kde sa stretáva hneď niekoľko kultúr. Na to, aká je to malá krajina, ponúka až neuveriteľne veľa drahokamov, ktoré musíte vidieť predtým, než zomriete. A tiež pred tým, než sa súčasnej macedónskej vláde podarí spraviť z tejto krajiny hypermoderný gýč.

 


Malofatranská stovka, Martin Drozd

Malofatranská stovka (ďalej len „MF100“) je diaľkový pochod a ultrabeh z Terchovej do Fačkovského sedla určený predovšetkým vyznávačom náročných horských diaľkových pochodov a behov v horskom teréne. Akcia je však otvorená každému, kto nájde odvahu postaviť sa na štart tejto hrebeňovky. Predpokladom úspešného dokončenia celej trasy je dobrá fyzická kondícia (prevýšenie na 100 km je cca 6,800 m) a potrebné skúsenosti. Trasa vedie prevažne po červenej TZ – tzv. malofatranskej magistrále. V lete 2013 sa konal prvý ročník, na ktorom sa zúčastnilo celkovo 98 ľudí, z ktorých do cieľa vo Fačkovskom sedle prišlo 42 (všetci v časovom limite 32 hodín), čo svedčí o náročnosti celej trasy. Cieľmi MF100 budú aj naďalej propagácia malofatranského regiónu ako celku a podpora športovo-turistických podujatí v regióne Malej Fatry.

Téma: Malofatranská stovka

 


Slepá dôvera, Rastislav Hatiar 

Rastislav Hatiar - filmár na voľnej nohe, filmový entuziasta, lyžiar, horolezec, občasný cestujúci, filmovú kuchyňu spoločnosti CEPER FILM, v ktorej varí svoje diela, má vo svojej drevenici pod horami na pokojnom mieste v Liptove. V poslednej dobe sa vo svojich filmoch zameriava na zaujímavých ľudí v oblasti horských a extrémnych športoch a života.

Téma: Slepá dôvera – dokumentárny film

Juraj Práger je normálne zdravé dieťa, vyrastajúce v milujúcej rodine. Keď pomaly prichádza do puberty, tak sa mu začína zhoršovať veľmi rýchlo zrak. Diagnóza lekárov znie – zápal zrakového nervu. No oveľa zdrvujúcejšie je následné konštatovanie lekára, že toto ochorenie je neliečiteľné a Juraj následkom toho do niekoľkých rokov úplne oslepne. Keď sa to dozvedá, nemá chuť žiť, navyše ho to postihuje v tom najhoršom veku, úplne oslepol, už keď mal 19 rokov. No s pomocou svojej rodiny a kamarátov našiel opäť zmysel života a navyše začal robiť veci nie celkom bežné pre nevidiaceho človeka. Začal chodiť po horách, bicyklovať, cestovať. Pred pár rokmi jeho najlepší kamarát Kosťo /Konštantín Kocian/ po niekoľkých túrach v Tatrách navrhol Jurajovi, či by nešli spolu na najvyššiu horu Európy Mont Blanc. Juraj sa toho chytil a začal snívať. A tento film je o tom, že sa mu ten sen splnil a nakoniec vyšiel nie len na Mont Blanc, ale aj ďalšie krásne kopce: Castor, Gerlachovský štít a najnovšie aj na Elbrus. No nie je len o výstupoch, ale najmä o prekonávaní samého seba a o pozitívnom prístupe k životu, ktorý chýba aj mnohým zdravým ľuďom. Aj keď to znie ako klišé, hlavným zmyslom tohto filmu je motivovať a ukázať, že žiť sa dá naplno, aj keď k nám osud nebol moc naklonený. Pevne verím, že sa to podarilo.

 


Cesty a necesty Slovenskom, Tomáš Hulík

Tomáš Hulík - vyštudoval Prírodovedeckú fakultu, odbor environmentalistika v Bratislave. Založil a riadil prírodovedeckú organizáciu LENS. Zúčastnil sa na vedeckých a fotografických expedíciách na Ďalekom východe Ruska, na ostrove Sachalin, na Borneu a v Malajzii. Prednášal na svetových zoologických kongresoch a publikoval na tému života bobrov.

Pracuje aj v televíznom prostredí ako kameraman, producent a režisér. Nakrútil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali ORF, ZDF, ARTE a Discovery Channel. V cykle Universum rakúskej televízie ORF produkoval v roku 2007 dokumentárny film o Vysokých Tatrách. Bol hlavným kameramanom a producentom pod režijnou taktovkou Pavla Barabáša. Film získal 15 ocenení najmä v zahraničí. Režijný debut absolvoval filmom Návrat rysov o dvoch rysích mláďatách Líze a Murovi (pre STV, ORF a NDR). V decembri 2012 mal premiéru jeho posledný dokumentárny film propagujúci krásy Slovenska – Cesty Slovenskom (pre STV).

V jeho fotografickej tvorbe sa v prevažnej miere venuje prírode, najmä živočíšnej ríši, ale nie je mu cudzia ani reportážna tvorba (napr. tsunami v Banda Aceh na Sumatre v 2005). Publikuje v prestížnom časopise National Geographic Česko, GEO (SK), Universum (AT) a v mnohých iných časopisoch na Slovensku a v Čechách. Veľkou záľubou je súčasné výtvarné umenie a z fotografickej vášne vyplývajúce cestovanie a hľadanie vhodných motívov či zvierat, ktoré budú “ochotne” pózovať pred objektívom fotoaparátu. Bohužiaľ neporušených miest a množstvo zvierat, ktoré by sa chceli dať ľahko zvečniť, rapídne ubúda, preto sa čoraz viac a intezívnejšie začína venovať aj ochrane prírody, aby aj budúce generácie mali tú možnosť ešte niečo vidieť…

Téma: Cesty a necesty Slovenskom

“Keby som mal voliť medzi pravdou a krásou, volil by som krásu. Je pravdivejšia, než pravda sama … Vybral som sa ju hľadať. Troška nerozhodne, ale predsa – naprieč Slovenskom. Mojou úlohou bolo načúvať a počuť. Pozerať sa a vidieť. Stačí sa pozerať. Nebáť sa počúvať. Nebáť sa vidieť. Pohľad dovnútra je hlbší ako intelektuálny pohľad zvonka. Keby som mal voliť medzi pravdou a krásou, volil by som krásu. Je pravdivejšia, než pravda sama…”

 


Polročné putovanie Strednou Áziou, Michal Knitl

Michal Knitl - vyrastal v Bratislave. Cestovať začal počas vysokej školy. Najprv program Work and Travel v USA, neskôr po Európe a po ukončení štúdia manažmentu ľudských zdrojov v Bratislave, sa vydal na 15 mesiacov do Južnej Ameriky. O svojej ceste napísal cestopis „Na juhoamerickej vlne“. Na prelome rokov 2011/12 strávil necelých 15 mesiacov v Strednej Ázii a na indickom subkontinente, o čom mu práve vyšli cestopisy “Hodvábny vietor” a “Farebný svet”. Živí sa prezentovaním, písaním o cestovaní a najnovšie rozbieha cestovateľské festivaly Cestou necestou. Pokiaľ je dosť snehu, počas zimy je snowboardovým inštruktorom. Je najaktívnejším couchsurferom na Slovensku a jedným zo 100 najaktívnejších couchsurferov na svete. Cez 500 nocí prespal na viac ako 200 gaučoch na troch kontinentoch. A ďalších 50 ľudí ho hostilo len tak. Napríklad aj v jurte v Kirgizsku, keď išiel okolo. Keď cestuje, zaujímajú ho dve veci: život domácich a hory.

Téma: Polročné putovanie Strednou Áziou

“Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštore v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia, akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou. Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi, ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkmenistan. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie. Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizstane. Cez Pamír si to strúham skrz 200 kilometrov peši s výstupom na horu vysokú 5600 metrov, až ma samého prekvapuje, že tam nie je sneh. Stretávam domácich s jakmi, s býkmi mlátiacimi zrno i horúce pramene tečúce zo smaragdových skál. Cez dva dni sa terigám do Kábulu za kamarátmi, kde sa moja púť po Strednej Ázii končí.”

 


Dvetisíc kilometrov po karpatskom oblúku. Od Železných vrát po Devín. Svetozár Krno

Svetozár Krno - patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, Centrálnom Kaukaze, Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kirgizskom Ťan- šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájoch, japonských Alpách, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote – Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v šiestich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Hľadá zdroje novej renesancie. Do kontrastu kladie pasívny plytký konzum, pohodlie, lenivosť, snobizmus, technologickú odcudzenosť, globalizujúcu sa uniformitu, zmilitarizovanú, na všeobecnú pravdu nárokujúcu a unavenú euroatlantickú civilizáciu s vitalitou, ľudskosťou, orientálnou mystikou a nefalošným návratom človeka k prírode a k sebe samému. Pracuje ako profesor na Katedre politológie a európskych štúdii FF UKF v Nitre. Prednáša tiež na Fakulte sociálnych vied UCM v Trnave. Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska.

Téma: Dvetisíc kilometrov po karpatskom oblúku. Od Železných vrát po Devín.

Prezentácia dokumentuje športovo a cestovateľsky jedinečné podujatie – 78-dňový turistický pochod po hlavnom hrebeni Karpát od srbsko-rumunskej dunajskej úžiny až po sútok Dunaja a Moravy. Podáva svedectvo o príprave i priebehu celej expedície. V čase, keď padli mnohé zábrany pre spoznávanie vzdialených krajov, presviedča poslucháča, že doslova pod nosom sa skrýva rozsiahla terra incognita. Otvára dvere do málo scivilizovanej, medzi nami temer neznámej transylvánskej prírody. Upozorňuje ho aj na málo známe klenoty našich hôr. Na hrebeňovke, spájajúcej štyridsaťdva pohorí, je veľa času zamýšľať sa nad filozofickými, ekologickými a etickými aspektmi vzťahov človeka a prírody. Prednášateľ analyzuje rozličné postoje a psychiku ľudí v Karpatoch – sviatočného návštevníka, skalného turistu i domorodého vrchára. Vysvetľuje, čo priťahalo mladých ľudí zo sveta konzumu a z relatívneho spotrebného dostatku do lona neistej krajiny. Ukazuje, ako sa formovalo priateľstvo napriek výbušným situáciám, ktoré spôsobil raz človek, inokedy príroda.

 


Jar, Botswana a Mozambik, Dávid Malec

Dávid Malec - cestovateľ, fotograf a amatérsky kameraman, ktorý cestovaniu venuje každú voľnú chvíľu. Na cestách rád osedlá ťavy, kone, motorky, raft či džíp, ale najbližie sú mu i tak pešie pochody v horách. Zakladateľ cestovky iWalker, ktorá ponúka dobrodružné pobyty a fotoexpedície v Himalájach a južnej časti Afriky.

Téma: Jar, Botswana a Mozambik

“Na dvoch terénnych autách spolu prejdeme divoké parky Botswany. Park Moremi je svetový unikát, zasahuje do bezodtokovej delty rieky Okavango. Ďalší park Chobe je známy predovšetkým vďaka veľkému počtu slonov – je ich tu približne 50 tisíc! Vydáme sa tiež do botswanských soľných plání makgadikgadi, uprostred ktorých leží unikátny ostrovček s tisíc- ročnými baobabmi. V Juhoafrickej republike navštívime 3. najväčší kaňon sveta – kaňon rieky Blyde a v Mozambiku prejdeme miestnym trhom a užijeme si potápanie s veľrybími žralokmi.”

 


Kráľovná Engadinu, Milan Ohurniak

Milan Ohurniak - narodil sa a žije v Liptovskom Mikuláši. Baví ho cestovanie, vysokohorská turistika a skialpinizmus, pričom rád kameruje a fotografuje. Počas svojich ciest navštívil krajiny ako Maroko, Západnú Saharu a Mauretániu, pričom vznikol film Exotika, ako ju nepoznáme. Ďalej počas turistiky v Alpách natočil filmy Monte Cristallo, Strecha Nemecka a Tre Cime di Lavaredo. Milan spoznával aj kaukazské štáty ako Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Irán, Turkmenistan a Kazachstan, kde taktiež nakrúcal a chcel by z týchto ciest spraviť dokumenty. Nakrútené zábery mu strihá Jana Tášiková a spolu potom vytvárajú film.

Téma: Kráľovná Engadinu – dokumentárny film

Kráľovná Engadinu najnovšie získal 1.cenu na medzinárodnej súťaži Rychnovská osmička, ďalej 3.miesto v celoštátnom kole súťaže Cineama a čestné uznanie v súťaži Beskydský ješter.

 


Nórsko, Pavol Plesník

Pavol Plesník - geograf a cestovateľ, pôsobí ako pedagóg na Ekonomickej univerzite v Bratislave, odbor cestovný ruch. Aktívne športuje, hrá basketbal, lyžuje a venuje sa skialpinizmu. K najväčším koníčkom patrí fotografovanie.

Téma: Nórsko

Nórsko je navonok nehostinná krajina, v ktorej musíte mať šťastie na počasie. Ak ho ale máte, ponúkne Vám prekrásnu, divokú a nedotknutú prírodu, nevšednú ale typickú architektúru, niekoľko zaujímavých miest, ktoré sa viažu na svetoznámych Nórov a národ, v ktorom zlodeji nemajú priestor. Proste krajina, ktorú sa určite oplatí navštíviť!

 


Shqipëria – krásna neznáma – Okruh Balkánom na Škodovke, Petra Pogányová

Petra Pogányová - narodila sa 28.11.1984 v Žiline. Absolvovala magisterské štúdium v odbore Environmentálny manažment na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a ekológiu na TU vo Zvolene. Venuje sa horolezectvu, lyžovaniu, turistike a ochrane prírody. Najlepšie sa však cíti na cestách. Autostopom sa jej podarilo prebrázdiť polovicu Európy, Maroko aj časť Ázie. Má za sebou množstvo turistických výstupov v Balkánskych horách, v Turecku, severoafrickom Atlase, pakistanských a indických Himalájach. V posledných rokoch sa intenzívnejšie venuje horolezectvu vo Vysokých Tatrách a Alpách a výhľadovo plánuje cesty do rovníkovej Afriky a Južnej Ameriky. Petru lákajú trasy nevyšliapané davmi turistov a ciele svojich výprav si vyberá aj podľa toho, či sa tam nachádzajú hory, ktoré nadovšetko miluje. Vždy nedočkavá, kedy si na plecia hodí ruksak a vydá sa v ústrety diaľkam, horolezkyňa, skialpinistka, povolaním lyžiarska inštruktorka a sprievodkyňa v outdoorovej cestovke. Rada vymýšľa a miluje chilli jedlá…

Téma: Shqipëria – krásna neznáma – Okruh Balkánom na Škodovke

“Na naše dvojtýždňové putovanie Balkánom sme sa vydali na dedičstve starých rodičov – Škode 125L. Hlavným cieľom bolo prebrázdiť tzv. neobrúsený diamant na pobreží Jadranského mora – Albánsko! Krajina, kde more, hory a kultúrne bohatstvo vytvárajú dokonalú harmóniu. Roky izolovaná si stále zachováva svoje tajomstvá a neobjavené zákutia. Myslíte, že to bol dobrý nápad? Každopádne si nenechajte ujsť ideálny tip na nasledujúcu letnú dovolenku!”

 


Arménsko, Mária Puškelová

Mária Puškelová - cestovanie jej učarovalo už počas štúdia priemyslového inžinierstva v Zlíne. Preto počas neho vyskúšala život v niekoľkých krajinách Európy a po ňom sa rozhodla žiť istý čas v kaukazskom Arménsku. Na cestách sa najčastejšie pohybuje s batohom na chrbte a z miesta na miesto sa najčastejšie presúva stopom.

Téma: Arménsko

Проходите, покушайте! je najbežnejšia veta, ktorú počujete pri potulkách Arménskom. “Keď Arméni vidia turistu, bezprostredne sa tešia a dávajú to patrične najavo. Je to síce malá krajina, no veľmi rozmanitá. Plná kláštorov, chačkarov (kamenných krížov), nádherných hôr, lahodného vína, svetoznámeho koňaku a hlavne bezprostredných ľudí. Cestovanie od arménskeho Švajčiarska neďaleko jazera Sevan, cez dynamicky sa meniaci Jerevan, travertínovú jaskyňu ukrytú v horách až do Náhorného Karabachu. Rozprávanie nielen o cestovaní, ale hlavne o živote Arménov, ich zvykoch a tradíciách.”

 


Sierra Nevada, Yosemite Valley, a Death Valley, vlastnymi očami, Jozef Rajchl

Jozef Rajchl - slovenský ultramaratónec, je už takmer desaťročie známy svojimi extrémnymi výkonmi. Najznámejší je jeho transkontinentálny beh z Bratislavy do Pekingu. Beh bol predstavený aj na minuloročnom Martinskom cestovateľskom festivale. Svojím behom chce zároveň prispieť do finančnej zbierky nadácie, ktorá pomáha ľuďom s Parkinsonovou chorobou.

Téma: Sierra Nevada, Yosemite Valley, a Death Valley, vlastnymi očami

Prezentácia behu naprieč západným americkým pobrežím. Medzi mestami San Francisco a Las Vegas. Rozprávanie o prírode, ľudoch a pár turistoch. Jeden po vlastných a druhý na bicykli.

 


Malta a Gozo, Martin Sipták

Martin Sipták sa narodil vo Vítkove a už od útleho detstva ho fascinovali fotografie hôr a prírody. Pri svojich potulkách po horách mu robieval a aj stále robí spoločníka fotoaparát, ktorý je jeho verným kamarátom. Fotografovanie však nie je jeho jediná záľuba. Tou ďalšou je cestovanie. Tieto záľuby dokázal skĺbiť, a tak fotografuje miesta, prírodu, krajiny, kvety a architektúru rôznych miest, ktoré navštívi a snaží sa zachytiť tú krásu aj pre ostatných. Pri jeho cestách vznikajú aj fotografické reportáže, ktoré vystihujú nielen miesta, ale aj ľudí a ich život. Je externým redaktorom fotografického portálu Ephoto.sk, členom Fotoklubu Karola Plicku Martin, spoluzakladateľ Martinských cestovateľských večerov. Má za sebou niekoľko autorských výstav.

Téma: Malta a Gozo

“Malta, malý zabudnutý štát a člen Európskej únie. Časť Európy a pritom tak vzdialená od Európy. Na Malte nájdeme špecifický jazyk, ktorý sa podobá arabčine. Ráz miest je arabsko-južansko-európsky. Jazdí sa tu po ľavej strane a všade vidíme veľkolepé kostoly a katedrály, ktoré vyzdvihujú silu maltézskych rytierov. Urobíme si krátku exkurziu Maltou, ostrova veľkého ako rozloha Bratislavy, na ostrov, ktorý je najľudnatejší ostrov na svete.”

 


Sudán – údolím Nílu z Chartúmu do Egypta, Branislav Štefánik

Branislav Štefánik - pochádzam z Bánoviec nad Bebravou, žijem v bratislavských Vajnoroch. Celoživotnou vášňou je turistika (či už pešia, vysokohorská, vodná, cyklo, skitouring) a cestovanie. Mám rád krajiny a miesta, ktoré navštevuje minimum turistov a kde žijú stále milí a pohostinní ľudia. Za doteraz najkrajšie cesty považujem tie po Iráne, do Arménska, Gruzínska, Tadžikistanu, Sudánu, Etiópie, Venezuely či Japonska. Obľúbenou časťou starého kontinentu je Balkán.

Téma: Sudán – údolím Nílu z Chartúmu do Egypta

“Sudán, tak trochu tajomná krajina, rozprestierajúca sa okolo Nílu, následník starovekej Núbie. Krajina púští a úrodného nílskeho údolia. Po osamostatnení sa Južného Sudánu sa táto bývalá najväčšia krajina Afriky dostala na druhé miesto. Cieľom našej cesty bolo precestovať krajinu od sútoku Modrého a Bieleho Nílu, kde leží hlavné mesto krajiny Chartúm, sledovať tok Nílu a dostať sa až do Egypta. Ako bonus sa podarila návšteva mesta Kassala, ktoré leží vo východnej časti krajiny blízko hraníc s Eritreou na úpätí úžasných skalnatých hôr Nuba a je centrom púštnych národov v tejto časti krajiny.”

 


Trek na Auyan Tepuy vo Venezuele, Jozef Terem

Jozef Terem – fotograf – amatér, vyštudovaný historik. Zakladateľ portálu o cestovaní www.dobrodruh.sk. Cestopisnými reportážami prispieva do prakticky všetkých tlačových médií. Hoci s cestovaním začal hneď po páde železnej opony, sám by sa nenazýval cestovateľom. Skôr sa vidí ako človek, ktorý rád spoznáva svet.

Téma: Trek na Auyan Tepuy vo Venezuele

“Hoci Auyan Tepuy – Diablova hora láka dobrodruhov aj turistov, stále je pomerne málo navštevovaná. Zrejme kvôli izolácii. Prvým, komu sa tu podarilo pristáť, bol Jimmy Angel. Áno, pristáť. V honbe za pokladmi v roku 1937 zapichol lietadlo na povrch tejto dovtedy ľudskou nohou neprebádanej stolovej hory. Pod dojmom romantiky a dobrodružstva sme sa sem rozhodli vyraziť aj my…”

 

Comments are closed