Českom zhora nadol [Pančíkovci]

Prinášame Vám pár fotografií z nášho rodinného prechodu Českom, opäť po svojich.

Naším cieľom bolo tentoraz prejsť z najvyššieho bodu v krajine po najnižší. V Čechách je to výborný nápad, pretože absolvovanie cesty spočíva v prechode cez štyri krásne pohoria, ktoré sú svojou morfológiou veľmi odlišné.

Cestu sme začínali v malej osade s názvom Malá Úpa, ktorá je fakticky na začiatku hlavného hrebeňa pohoria Krkonoše. Odtiaľ viedla cesta na najvyšší bod nášho putovania, a teda aj Česka a to vrch Snežku s nadmorskou výškou 1603 m.n.m. Ďalej sme postupovali hlavným hrebeňom Krkonôš až do Harrachova. Je to pomerne veľké stredisko so skokanskými mostíkmi. Ubytovaní sme boli v penzióne u Pavla Ploca, “československého” významného skokana na lyžiach, čo nás veľmi potešilo, ale určite oveľa viac milé privítanie od neho aj jeho manželky.  Cesta hrebeňom Krkonôš bola mimoriadne zaujímavá. Keď nepočítame množstvo voľne položených skál, tak potom tu možno ešte vidieť Snežné kotly, ktoré pripomínajú skôr krajinu Islandu, prameň najväčšej českej rieky Labe a množstvo boud – chát. Z  Harrachova naša cesta k cieľu viedla pohorím Jizerské vrchy, kde možno vidieť početné rašeliniská.  My sme prešli cez prírodnú rezerváciu rašelinište Jizerky a vyšľapli si na druhý najvyšší bod tohto pohoria, a to kopec Jizera. Noc v lone prírody Jizerských hôr bola fascinujúca, plná ticha a hviezd. Postupne sme smerovali k Lužickým horám s najvyšším bodom Luž, kde sme stretli pár starších Čechov, ktorí boli radi, že vidia Slovákov a rozprávali nám o krajine v okolí a spomínali na výlety po Slovensku. Ďalšiu noc sme strávili pod hradom Tolštejn a pomaly v teple sa presúvali k poslednému pohoriu České Švýcarsko. Je to veľmi zaujímavé pohorie s klenotmi ako hrad Šaunštejn, údolie rieky Kamenice, Máriina vyhliadka, Rudolfov kameň, Malá Pravčická brána. Tieto miesta sa oplatí navštívíť pre ich mimoriadne čaro. V tomto pohorí je aj Veľká Pravčická brána, pričom vstup k nej je už platený. Je to aj veľmi navštevované miesto. Z nej však už je len na skok do Hřenska, kde sa znova stretávame s riekou Labe a prichádzame do cieľa našej cesty k najnižšiemu bodu Česka, ktorý je vo výške 115 m.n.m. Výlet sme ukončili v Ďečíne, kde sme však už šli vlakom. Na druhý deň sme navštívili mesto Dressden, ktoré je s Dečínom prepojené železničnou linkou Labe – Elbe. Naša cesta domov viedla vlakom RegioJet z Dečína cez  Prahu priamo do Martina.

Tento krásny kút severných Čiech sa určite oplatí navštíviť.


 

Bookmark the permalink.

Comments are closed